SLOVENSKÝ POHÁR V BASKETBALE ŽIEN. Ako sa stávame tvorcami tradície…
Cez víkend 6.1. – 8.1.2012 sa v Poprade uskutočnil ďalší ročník Slovenského pohára žien v basketbale. Víťaz a umiestnení sú známi. Všetky plusy a mínusy budú teraz analyzované v rámci klubov a život ukáže, či účasťou na tomto turnaji správne vyplnili „nesúťažnú prestávku“. Naplnil však tento turnaj očakávania všetkých zainteresovaných? V médiách, z úst viacerých zainteresovaných pred aj po turnaji sa objavili protichodné subjektívne názory a tak otázka, či to bola oslava basketbalu a porozumenia v našom problémami sa zmietanom hnutí ostáva nezodpovedaná… Ja by som chcel ponúknuť iné videnie tohto podujatia, ako je pohľad, či je úroveň zápasov nízka, alebo vysoká a či sa oplatí vôbec prihlásiť do takejto súťaže?
Pred pár dňami som sledoval v televízii dokument o jednej z najstarších trofejí v anglickom futbale. Súťaž, v ktorej mužstvá bojujú o trofej s názvom FA CUP je špecifická tím, že je otvorená aj pre tímy z nižších súťaží a práve to dáva FA CUPu neopakovateľnú, priam „magickú atmosféru“. Z vyjadrení, hráčov, trénerov, funkcionárov, ale hlavne fanúšikov bolo cítiť neskutočné odhodlanie, hlad a túžbu po zisku tejto trofeje. Pre hráčov z nižších súťaží, ktorým hrací systém umožnil sa dostať do ďalších kôl, kde si zmerali sily s mužstvami Premier League, to bola nielen výzva, ale viacerým sa splnil ich detský sen. Tréneri týchto tímov to brali ako veľký sviatok pre svoje mužstvo, mesto, región a tak o mnohé výsledkové prekvapenia v histórii nebola núdza. No a vyznania samotných fanúšikov nemali konca kraja…ako nevedeli dospať, kedy príde DEŇ D, keď ich futbaloví miláčikovia vybehnú na trávnik, na ktorom si zmerajú sily so svojim oveľa silnejším konkurentom, aké majú pripravené nové chorály, zložené výlučne pre túto slávnostnú chvíľu…Ozaj, bol to veľmi dojímavý dokument, ktorý v celej kráse odhaľoval špecifiká takýchto súťaží a históriu tejto trofeje. Opisuje, kto všetko a ako sa podieľa na jej vytváraní…
Poďme späť na naše milované Slovensko, do našej basketbalovej súčasnosti…Som presvedčený, že podujatie, ako je Slovenský pohár má tiež svoje špecifiká, výnimočnosť a už aj nejakú históriu, ktorú si možno ani neuvedomujeme tvoríme našim súčasným prístupom a postojom…
Je to súťaž, ktorá sa hrá turnajovým spôsobom a odmenou pre víťaza je trofej. Oplatí sa bojovať a snažiť o víťazstvo? Určite áno. Už veľakrát sa stalo, že favoritom ruže nekvitli, že aj tu prichádza k prekvapeniam…Že v našich podmienkach to je nereálne? Nevadí, sme športovci a našou ambíciou by mala byť snaha a túžba po víťazstve, ktorá má svoju neopakovateľnú atmosféru a náboj. Je to prakticky po extraligovom prvenstve druhá a posledná trofej, ktorú môžu kluby, hráčky a tréneri získať v jednej sezóne…
Ďalšiu veľmi podstatnú vec, ktorú chcem vyzdvihnúť je to, že družstvo má možnosť počas troch dní odohrať tri zápasy, v ktorých vie ponúknuť dostatočný časový priestor všetkým hráčkam, či mladým alebo skúsenejším podľa situácie a vývoja zápasov. Turnajový hrací systém dáva možnosť stráviť tímu na jednom mieste spoločne 3 dni, ktoré vedia využiť na ďalšie spoznávanie sa, budovanie vzťahu tréner-hráč, zlepšiť komunikáciu, pochopenie, porozumenie, upevniť tímového Ducha. No a turnajový spôsob je aj pomoc klubov našim reprezentáciám, lebo všetky vrcholné podujatia sa hrajú týmto systémom a veľa vecí sa dá práve takto nasimulovať.
Otázku, že súper je slabší o dve až tri triedy, či sa to oplatí, by som tiež neriešil a nevidel ako kontraproduktívnu. Prečo? Lebo v každom zápase nehľadiac na výsledok sa dajú pre tím, či jednotlivé hráčky nájsť ciele, výzvy, témy, ktoré vieme zadefinovať práve počas takého relatívne „slabého zápasu“, bez stresu a napätia. Môže sa jednať napr. o udržanie si tímovej, či hráčskej koncentrácie, mentálnej húževnatosti, nepodcenenie súpera počas celého zápasu, aj pri zdanlivo vysokom narastaní skóre. Vyskúšanie si rôznych herných útočných, či obranných systémov v ostrom zápase, ktorému žiadny tréning sa nevyrovná. No a ak to zoberieme aj z pohľadu nákladov na absolvovanie takéhoto trojdňového podujatia, tak myslím, že vynaložené prostriedky sú maximálne efektívne v porovnaní s cestovaním za tromi súpermi, či už doma, alebo za hranicami. Toto bol možný pohľad na tímy, ktoré patrili medzi favoritov. A čo si vedia z takéhoto turnaja odviesť relatívne slabšie tímy? Už len možnosť si zahrať s top tímami z našej extraligy, v ktorej pôsobia zaujímavé zahraničné hráčky, je určite naplnením sna mnohých mladých hráčok. O motiváciu hráčok do ďalšej tréningovej práce majú tréneri určite postarané. Ak mám byť konkrétny, tak veľmi sympatický dojem u mňa zanechal dlhodobo sa kreujúci tím Petržalky s prvkami mužského agresívneho basketbalu, ktorý sa mu snažia vštepiť mladí ambiciózni, niekedy až sami „premotivovaní tréneri“. A ešte stojí za zmienku ich rodinné orientovaný fans, ktorý dievčatá motivuje k úžasným výkonom. Veľký pokrok v sebavedomí zaznamenáva DANNAX Košice, ktorý tento turnaj zobral, ako možnosť ukázať, že ich výkon rastie od zápasu k zápasu a dve vysoké výhry im v tom dávajú za pravdu. Na družstve TYDAMU Košice bola zase zjavná radosť, že sa môžu prezentovať na takomto fóre. Myslím, že to bol určitým spôsobom „teambuilding“, ako pristúpili k tomuto turnaju, ktorý má umocniť ich dlhoročnú snahu robiť „basketbal pre radosť“.
No a čo všetko môže do budúcna ponúknuť Slovenský pohár aj odbornej basketbalovej komunite? Určite by sa dali v rámci organizácie zakomponovať pre trénerov všetkých vekových kategórii rôzne panelové diskusie na aktuálne témy, či rôzne ukážky, alebo prezentácie firiem, aby každá voľná chvíľka bola efektívne vyplnená, toto podujatie nabralo na atraktivite a pritiahlo ešte viac zaujímavých hostí a divákov. O stretnutí starých známych, funkcionárov, trénerov, či fanúšikov jednotlivých klubov ani nehovorím, určite okrem atmosféry by to priaznivo zapôsobilo aj na roztrieštené basketbalové hnutie, vytváral by sa priestor na konštruktívnu debatu o všetkých „basketbalových boľačkách“ a hľadaní tej správnej medicíny na liečenie pacienta s názvom „slovenský basketbal“.
A samozrejme netreba zabúdať ani na sponzorov, či podporovateľov basketbalu. Som presvedčený, že Slovenský pohár, ako krátkodobý turnaj našich najlepších tímov by bol určite zaujímavý pre viacerých sponzorov, ktorých by zaujala atraktívna marketingová ponuka, dynamika herného systému a práve tá „trojdňová stručnosť a bonita“ podujatia, počas ktorej organizátor a vyhlasovateľ vie ponúknuť zaujímavú protihodnotu.
Už 17. rok organizuje naša rodina veľké športovo-spoločenské podujatie. Stojí nás to veľa času, energie, námahy aj peňazí…Ale viem, že dôvera účastníkov, reklamných, produktových, či mediálnych partnerov sa nedá ani kúpiť, ani nikde nájsť. Je postavená práve na „zvláštnej ochote“ dlhodobo participovať na tomto podujatí, ktoré ponúka propagáciu športu, kultúry, dobrej nálady a pohody. Preto si vážim každého človeka, ktorý sa podujme zorganizovať čo i len väčšiu rodinnú oslavu, lebo viem čo to obnáša. Práve preto, keď zvažujem svoju účasť, či neúčasť na nejakom podujatí, turnaji, akcii, sa stále zamyslím a odpoviem na otázku, aké plusy a mínusy to prinesie mne, môjmu tímu a ako moja účasť, či neúčasť ovplyvní ostatných účastníkov, organizátorov a zainteresovaných. V tejto chvíli si plne uvedomím, že som tiež tvorcom histórie, či tradície, toho ktorého podujatia a že bez našej aktívnej súčasnosti by nebola ani minulosť, ani tradícia, ani skvelá budúcnosť. V mysli mi prebehnú neopakovateľné obrázky z histórie napr. FA CUP-u, po tele prebehnú „zimomriavky“ z neopísateľnej atmosféry a to mi dá to správne znamenie, ktorým smerom mám formulovať svoju odpoveď…Aký je váš názor, na budovanie tradície podujatí v dnešných ťažkých časoch? Radi zverejníme vaše názory na našej stránke.
Miro Mackulín, mentálny tréner
